iveta

Nie každé dieťa má to šťastie, že je šťastím... Má však právo nájsť ho. Ak  je. Ak existuje, žije. Dajme šancu na prežitie nechceným deťom. Raz ich niekto bude ľúbiť a šťastie si ich nájde samo.

     Žena, ktorá nechcene otehotnie a svoje tehotenstvo zúfalo tají pred celým okolím a potom utajene porodí, stojí zrazu pred poznaním, že ju dieťa prezradí. Odmieta ho a v strese nevidí východisko. Bez východiska zo zúfalej situácie sa ocitá žena predtým, ako sa my všetci neskôr dozvieme o jej hroznom čine. Je sama. Rodí bez pomoci, ovládnutá strachom, koná rýchlo. V takejto situácii sa môže uchýliť k tomu najhoršiemu. Pripraví dieťa o život. 

     Pre záchranu nechcených detí vzniklo Hniezdo záchrany, ktoré je šancou pre dieťatko porodené tajne. V Hniezdach záchrany je  dieťaťu okamžite poskytnutá odborná pomoc.      Každá žena, ktorá tajne porodí svoje dieťatko, ho môže vložiť do verejne prístupného inkubátora v Hniezde záchrany a tak sa vyhnúť krutému zločinu. Táto možnosť je bezplatná  a bezpečná. Po žene – matke dieťaťa sa nebude pátrať, pokiaľ neprejaví záujem o dieťa. Zrodenie a narodenie dieťaťa je zázrakom, ako je teda v dnešnej spoločnosti chápané porodenie dieťaťa a jeho zrieknutie? šanca pre dieťa žiť? Možno by sme boli schopní v tejto „modernej“ dobe dávať dieťaťu podmienky - vieš nemôžeme si ťa nechať, alebo využijeme interupciu – pravdepodobne je už neskoro, adopciu, hniezdo záchrany, nebodaj vraždu? Kde sa vytrácajú naše kresťanské slovenské hodnoty?  Kedy vlastne dochádza k nechcenému tehotenstvu? Je ťažké, dovolím si povedať niekedy objektívne nemožné zhodnotiť, všetky dôsledky, ktoré nasledujú po takomto čine. Všetko je už postupne kúsok po kúsku akceptované. Prečo? Sme takí  slabí, takí  labilní, takí sebeckí, nebodaj tak moderní kresťania?

A na čo má právo dieťa, to nikoho nezaujíma? V demokratickej spoločnosti končia práva jedného tam, kde začínajú práva druhého. Žena má právo si dieťa nechať alebo si ho nenechať... Dieťa nie je vec. Nie je to kľúčenka, aby žena mohla mať právo sa rozhodovať, či si ju nechá alebo ju niekam dá, alebo dokonca zahodí. Dieťa je človek, a tak sa k nemu treba aj správať ako k človeku. Je to dar, podotýkam boží dar. Nesnažme sa aceptovať a prijímať všetko, čo nám dnešná spoločnosť ponúka. Nezabúdajme na hodnoty, ktoré nás v tomto živote držia nad hladinou. Riešme situáciu skôr, ako vzniknú nechcené a nepotrebné dôsledky, ktoré je potrebné odložiť.